diary.

posledný článok.

5. srpna 2012 v 15:59 | Julčá
Tak, lúčim sa s vami! Teda, nie s vami, to by som nikdy nedopustila, skôr s týmto blogom. Mám úplne nový, myslím si, že trochu odlišný, ale budiš! Časy sa menia, ľudia sa menia. To je asi všetko, čo som chcela napísať, ale svedomie ma nepustí uverejniť v poslednom článku tri riadky. Neviem, myslela som si, že budem plakať, ale ja mám teraz tak nepopísateľú náladu, že sa smejem.

Na tomto blogu som strávila pol roka (presnejšie, 13. augusta by to bol polrok), neľutujem nič, čo som napísala, neľutujem nič, pretože bez tohto blogu by som nikoho z vás nespoznala. Ďakujem Fou*, Dadushi, En, Nejby*, Renette, Saš, Vik, Pattie, Hanči, Želpi ...

... proste všetkým, ktorý si našli čas na mňa, na tento blog a na moje keci. Keďže ja milujem blogovanie, neobišlo sa to bez nového blogu. Jeho názov je táák strašne originálny, nevymyslela som ho ja, pravdaže. :D Vymyslela ho moja Fou* - swagblogsta.blog.cz. Od dnes nájdete na tejto adrese moje drísty, moje názory ...

Idem ešte naposledy obehnúť pod prezývkou Julčá a potom sa vám bude hlásiť už len lie.! Adios, loca - girl! ♥

vyrovnaná, sklamaná, ale predsa Julčá!

26. července 2012 v 17:49 | Julčá
Tak, asi som vám nechýbala, čo? :D Priznám sa, že nemala som chuť ozývať sa, ale nakopla ma jedna správa, tak som tu. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorý sa vyjadrili v predchádzajúcom článku, patrí vám moje najuprímnejšie ĎAKUJEM! ♥ Ďalšie priznanie - nechce sa mi odpisovať na vaše komentáre, možno na ne odpíšem inokedy :D A je to tu, to slovo, tá veta, na ktorú pár z vás možno úprimne čakalo - som to zasa ja, Julčá. Vyrovnaná, nudná (ako som sa dozvedela pred chvíľou), trošku sklamaná, stále šialená, šťastná ...


A čo je podľa mňa najhlavnejšie, konečne som spoznala, komu môžem veriť. Nie je to zasa až také prekvapenie, niekoľko osôb sa stále snaží zahrávať s mojou dôverou, ale ja vám to vrátim. Možno vás to nebude bolieť tak trpko ako mňa, možno budem strašne škodoradostná, ale tak ako vy ku mne, aj ja ku vám! Špeciálne ďakujem patrí Fou*, Dadushi a Huťi ( túto osobu nepoznáte, ale dúfam, že toto si prečíta).

pre niekoho možno nepochopiteľné reči.

21. července 2012 v 19:01 | Julčá
Som zmätená. A riadne. Včerajšia noc dala za všetkým len bodku. Asi nikto nepochopí, tieto moje rozprávky a omáčky o tom, ako sa cítim. Mám nábeh na depresiu, to mi je jasné. Vo všetkom ostatnom som zmätená. Istá som si len tým, že toto už nie som ja. Neviem prečo som si to neproznala už skôr, keď ste mi už sami písali, že ma nespoznávate. Mali ste pravdu. Už ani ja sama sa nespoznávam. Včera večer som si uvedomila toľko vecí, doteraz som bola tá stará Julčá, no včera z nepochopiteľného dôvodu mi všetko došlo.


Došlo mi, že pri mne nestojí toľko osôb, ako som si myslela. Došlo mi, že pri mne stojí jedine Lucia (aspoň ja mám taký pocit, neviem, či je to tak, už neverím nikomu okrem nej). Tú zaujíma denno-denne ako sa cítim, dokáže mi pomôcť, rozveseliť ma. Ostatní ma ignorujú. Vám to možno príde smiešne, že som taká naivka, ale je to tak. Som naivná, sprostá a podobne.

previous days.

18. července 2012 v 20:27 | Julčá
Dúfam, že vám sa vám nemusím ospravedlňovať, že som niekoľko dní neaktualizovala blog. Ak mám pravdu povedať, vôbec ma to sem neťahalo, nechcelo sa mi a k tomu ma zasa chytila fanpage ... Ide o to, že ja na blogu som, čítam všetky vaše komentáre, no nechce sa mi odpisovať a ani nič pridávať. Pracujem na novom vzhľade blogu, ktorý nastavím až koncom prázdnin. Ale nepredbiehajme, tento článok nie je o mojich plánoch, ale o predchádzajúcich, a vlastne, aj dnešnom dni.


Sám názov hovorí, že vaša adminka je len prefarbená blondína, ktorá nikdy nerozmýšľa. Všetko sa to začalo pred cca. štyrmi mesiacmi. Neodolala som a na Amazone som si objednala CD One Direction. Mohla som si ho objednať zo slovenskej stránky, vyšlo by ma to lacnejšie a podobne, ale ide o princíp. Ak si ho objednám na Amazone, tak sa to započíta do štatistík predajnosti albumu, ak si ho objednám na Slovensku, nezapíše sa to nikde. A ja, tak veľká a logicky zmýšľajúca directionerka som za album zaplatila, prekvapivo, len o smiešne dva eurá viac.

je mi jedno, čo si myslíte!

11. července 2012 v 14:26 | Julčá
Rozhodla som sa, že vám napíšem moju aktuálnu situáciu, vlastne, dôvody, prečo sa cítim tak, ako sa cítim, prečo sa mi nechce chodiť von a podobne. Dopredu vás upozorňujem, že mám fakt blbú náladu, teda, zasa som náladová. Jediné, čo mám chuť robiť je vykašľať sa na všetkých a počúvať hudbu. Dobre, dosť bolo, nebojte sa, ja nemám to svedomie, vysrať sa na ľudí, ktorým som už raz niečo sľúbila. Ach bože, zasa kecám od veci, že? :D

it is after the wedding!

8. července 2012 v 18:47 | Julčá
Vďakabohu, je po všetkom! Vstúpim priamo do deja, nebudem tu písať, ako som sa pohádala s ocom pre môj účes (ktorý mi aj tak všetci chválili), ako som si "šikovne" lakovala nechty. Včera sa konala svadba (aká novinka!) a ja som musela byť pri tom. Keď sme došli na miesto konania, myslela som, že sa hodím o zem, doslova! Všetci mi zasa opakovali, aká som ja "kočka" a pýtali sa tie priblblé otázky ohľadom môjho osobného života (viete na čo narážam, či nie?). :D Nanešťastie, všetci družbovia mali nad dvadsať, z čoho som bola "nesmierne nadšená". Ale o tom potom.


Konali sa tie typické odoberačky, či ako sa to volá, čakali sme na nevestu a podobné blbosti. Asi polhodinu sme stáli pred kostolom, pretože sa zabudli venčeky a tak sa po nich nevestin brat musel vrátiť. Cestou naspäť havaroval, ale nič vážne sa mu nestalo. Obrad bol pre moje potešenie dosť krátky a potom sa šlo do reštiky s názvom Delta.

what's the hell's going on?

6. července 2012 v 15:14 | Julčá
Vážne, čo sa to sakra deje? Viem, že ľudia sa menia, ale aby sa z dievčatka, ktoré sa vždy tvárilo nevinne, vykľula taká malá kurvička (prepáčte za výraz), to som nečakala. Tichá voda brehy myje. Asi ste pochopili, že to nie je o mne. Baba, ktorá v živote neochutnala alkohol, cigarety a neviem čo ešte sa nám ide hrať na veľkú? To si prosím, veľmi rada pozriem! Asi nikto okrem Želpi nebudete vedieť, o koho ide, možno to ani Želpi nepochopila. Proste ide o to, že niekto sa nám mení, ale aby až takto?


Ide o to, že doteraz som bola ja "tá pod nátlakom", že aká som chudá, pomaly ma už šikanovala, ale tak pred niekoľkými mesiacmi som konečne pribrala, rozšírili sa mi boky a pod. A teraz to tej babe začínam oplácať. Je bledá ako stena, chudšia ako ja, hoc si to nechce pripustiť a rovná ako lata (myslím boky). K tomu si krúti tým svojim "zadkom" ako primadona, čo je na nevydržanie. Tak ja som jej pekne povedala, čo si myslím, o tom, ako sa správa a ona ma ignoruje. :D

už žiadne rozprávky, prosím!

2. července 2012 v 13:42 | Julčá
A zasa! Stále dookola mi ľudia vtlkajú do hlavy, ako som sa zmenila, opeknela, dospela ... Pritom je to celé smiešne a trápne. Tak, zmeniť som sa možno zmenila - ale iba v zmýšľaní a možno trošku aj povahovo. Opeknieť som neopeknela, viď facebook. A dospela? Tak dovoľte sa mi nad týmto slovíčkom zasmiať. Ja a dospieť? Budem rada, ak dospejem v 30 - tke, nie to v trinástke! Určite ľudia nepoznajú pravý význam tohto slova. Možno to mysleli výzorovo, no to sú očividne slepí. A o zmýšľaní ani nehovorím. Tak rada by som bola normálna inteligentná baba, no nie, ja nie som ani normálna ani inteligentná. Bohužiaľ.


Tie hlúpe rozprávky a slova chvály ma na jednej strane tešia, no na druhej som z nich len deprimovaná. Odvšadiaľ počúvať hlúpe rozprávky, ktoré nemajú konca kraja mi lezie na nervy. Tak dobre, možno ani nie som tak škaredá, ako si o sebe myslím, ale ku kráse mám ďaleko. Lezie mi na nervy, ako ma ľudia vychvaľujú pred ostatnými, ako som opeknela, pribrala (áno, chválabohu, už nevyzerám ako kostra, konečne normálne, len mám ďalší problém - nebezpečne sa mi zväčšujú boky), no do očí mi vždy nakričia to, ako sa správam, že nie som normálna, nech si beriem príklad od mladšieho brata a ľudí z môjho okolia.

holidays.

28. června 2012 v 17:02 | Julčá
A je to tu! Vysvedčenia sme už dostali a teraz si môžme vychutnávať dvojmesačné voľno! Teda, neviem, či by som to nazvala voľnom, keďže väčšinu času bude každý z nás niečim zamestnaný. Ja konkrétne sa budem snažiť vylepšovať náladu sebe a aj svojim priateľom. Veľa z vás, blogerov, ale aj ostatných, nebude mať na internet čas. Preto vám chcem popriať tie najkrajšie a najlepšie prázdniny, na ktoré nikdy nezabudnete! Prajem veľa slnečných a krásnych chvíľ s kamarátmi. Je to také čudné, písať už dopredu, že to bude najlepšie leto, keď sa pomaly ešte ani nezačalo.


Ja osobne neviem, koľko času strávim doma a mimo neho, čiže vám budem dávať priebežne vedieť, ako to so mnou vyzerá. Na dovolenku sa tento rok asi nikam nechystáme, ale neviem, nechám sa prekvapiť. Chcem, aby ste ma zásobovali novinkami zo svojho života aj naďalej, neznamená, že keď sú prázdniny, tak ja si nenájdem čas odpísať vám. Všetky svoje aff-ká ospravedlňujem už dopredu, ak nebudu obiehať ani nič podobné. Predsa, idú prázdniny a treba si ich užiť. Ak sa však budete po večeroch nudiť, nebojte sa napísať mi. Či už na mail (krajka_xD@azet.sk), twitter a ak bude mať niekto záujem, môžme si písať aj na facebooku. Kontakt na môj facebook vám sem nedám, pretože je to dosť osobné. Takže, tieto prázdniny musia byť nezabudnuteľné! Všetci si ich užite, see you later guys! ♥

neuveriteľné, ja stále žijem!

25. června 2012 v 18:44 | Julčá
Fúú! Tak po dnešnom dni prežijem určite všetko! Najprv branné a potom Nejby*, ale všetko pekne od začiatku. Už ráno pršalo a tak sa špekulovalo, či sa ide vlastne na tú sľubovanú túru. Naše presvedčovacie schopnosti sú na dobrej úrovni a viac ako polovica siedmeho ročníka nemala nič proti tomu, aby sme šli na túru. Pravdaže, všetci sa poobliekali ako primadony. My, "športovkyne" ako sedláčky, oni ako kedy na nejakú prehliadku išli. Proste, tepláky, mikina a ideš! Ozaj, aby som nezabudla, nové botasky sú nevyhnutnosť! Od začiatku sme udávali tempo my, no potom začala naša slovenčinárka pindať, že ideme rýchlo, oni nestíhajú a podobne. Potom sa nadurdila a začali protestovať, že oni ďalej nejdú, že sa vraciame. Myslela som, že infarkt chytím! Dopredu sa dohodneme, že túra a oni odrazú, že sa spotia. Ale o tom to je! Do piči, myslela som, že sa prijebem o zem a robte si čo chcete. Naša trieda, až na dve kraslice išla ďalej a prekvapivo sa pridali aj niektorí áčkari. Slovenčinárka sa vrátila na štadion, kde nás mali čakať. My si ideme zablátenou cestičkou a zrazu traja chalani idú na huby. Kývneme hlavičkami, že je to O.K. a ideme ďalej! Potom si do lesa odcupká aj triedny a ja som robila dídžeja Púšťala som všelijaké pesničky a pekne sme si trsali. Potom mi napadlo, že sme v lese, ale že jebeme na to.

 
 

Reklama
Reklama