pre niekoho možno nepochopiteľné reči.

21. července 2012 v 19:01 | Julčá |  diary.
Som zmätená. A riadne. Včerajšia noc dala za všetkým len bodku. Asi nikto nepochopí, tieto moje rozprávky a omáčky o tom, ako sa cítim. Mám nábeh na depresiu, to mi je jasné. Vo všetkom ostatnom som zmätená. Istá som si len tým, že toto už nie som ja. Neviem prečo som si to neproznala už skôr, keď ste mi už sami písali, že ma nespoznávate. Mali ste pravdu. Už ani ja sama sa nespoznávam. Včera večer som si uvedomila toľko vecí, doteraz som bola tá stará Julčá, no včera z nepochopiteľného dôvodu mi všetko došlo.


Došlo mi, že pri mne nestojí toľko osôb, ako som si myslela. Došlo mi, že pri mne stojí jedine Lucia (aspoň ja mám taký pocit, neviem, či je to tak, už neverím nikomu okrem nej). Tú zaujíma denno-denne ako sa cítim, dokáže mi pomôcť, rozveseliť ma. Ostatní ma ignorujú. Vám to možno príde smiešne, že som taká naivka, ale je to tak. Som naivná, sprostá a podobne.


Celé ráno som presedela pred zrkadlom a vpýjala som sa pohľadom do svojich očí. Z ničoho nič som si povedala, že som pekná. Začínam sa vnímať úplne inak, ako predtým. Predtým som bola tá vychrtlá baba, do ktorej sa všetci navážali, akoby za to mohla, že má dobré spaľovanie. Asi pred dvoma mesiacmi som sa konečne zmenila. Vyzerám už oveľa lepšie a podobne, ale nejde len o to, ako vnímam seba. Okolie vnímam už úplne inak. Ľudí vnímam už úplne inak. Všetko vnímam už úplne inak. Aj tento blog. Aj tento blog sa mi zhnusil ako aj všetko ostatné. Nemám náladu písať články, keď viem, že už to nie som ja, tá stará bláznivá Julčá. Je mi to ľúto, mrzí ma, že to musím priznať, ale je to tak. Už to nie je to dievča, už je to niekto iný.

Niekto, koho ešte sama nepoznám. Som si istá, že som bláznivá, ale aj naivná a hlúpa. Popálila som sa na ľuďoch už niekoľko krát, no nikdy ma to nemrzelo toľko, ako doteraz. Možno si myslíte, že sa teším, že o dva roky vypadnem zo základnej, ale nie je to tak. Čo tým dosiahnem? Polovica našej triedy ide na gymnázium, pravdepodobne aj ja, takže zasa budeme ten istý kolektív. Ale prečo tu vlastne zasa rozoberam seba? Tento nepochopiteľný článok píšem preto, lebo takto to nikam nedotiahnem. Tento blog som založila ešte ako to naivné decko, ktoré si myslelo, že je všetko v poriadku, ale nebolo. Hnusí sa mi už len tými článkami, tým, že som mu obetovala toľko času a nakoniec to vyšlo na zmar. Teda, nevyšlo. Spoznala som toľko nových, úžasných a úprimných ľudí. Škoda, že takýchto ľudí nemôžem spoznať aj naozaj ... Neviem, čo bude ďalej. Predpokladám, že aj dnešnú noc celú preplačem, ako aj tú včerajšiu/dnešnú. Ako to bude s blogom, netuším. Už len z toho názvu mi je na vracanie.

Loca-Girl. Bohužiaľ, už nemôžem tvrdiť, že ma tu niečo drží, nemôžem vám klamať, pretože som vždy bola úrpimná a dúfam, že aj navždy ostanem. Tému nechávam ešte otvorenú, možno sa vrátim, možno nie. Musím vás však ubezpečiť, že určite si založím nový blog, ale nie taký, ako je tento. Bude len a len o mne. Žiadne poviedky, len ja, moja milovaná hudba ...

Toť vše od "dokonalej" Julči. Čakala som, že ak už nebudem v sebe dusiť svoje myšlienky, taks a mi uľaví, no zasa som sa mýlila. Chcem počuť ešte váš názor na túto banálnu tému a potom sa rozhodnem. Zatiaľ sa tu majte, nechcem od vás, aby ste ma chápali, len aby ste ma nezabili. See ya! :*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Želpi Želpi | E-mail | Web | 21. července 2012 v 19:33 | Reagovat

Neviem čo mám povedať, ale ja mám pocit, že si mi čítala myšlienky, neviem, ale všetko, čo si tu písala (až o tom, že si pekná, to si, no to sa na mňa nehodí :D) sa mi zdalo ako z mojej hlavy. A poviem ti iba toľko, mám pocit, že sme boli až veľké perfekcionistky a naozaj naivné, lebo sme verili ľuďom, ktorým na nás vôbec nezáleží a to nehovorím len o našich spolužiačkách, ale aj učiteľoch a okolí. Vieš, ja to nechcem písať, nemá to zmysel, aj keď je to ľahšie ako by som to mala povedať, no je to divné. Mám v hlave zmätok tak ako ty a neviem čo ďalej, asi najviac ma serie škola, "kolektív" a hlavne volejbal, o tom ti niečo ešte poviem. Ale už to nie je len to, kvôli tomu sa nedokážem postaviť na nohy a to doslovne. Ako tak rozmýšľam, možno bolo lepšie to, čo sa dialo niekedy, keby som mohla, začala by som druhý stupeň odznova a neverila by som tak ľuďom, je úplne sprosté, keď 13 ročné baby majú riešiť takéto veci, no nehorázne ma to serie. Toľko vecí mohlo byť inak, toľko som toho mohla urobiť lepšie, toľko ľudí, som si nemala pustiť do života a predsa sa vtedy zdalo, že je  to tak najlepšie. Naozaj, mi chýbajú priatelia, mám síce teba, ale myslím takých priateľov, že by sme sa v piatok večer pozbierali a vytvorili partiu, celý večer by sme sa smiali a nerýpali jeden do druhého, neboli k sebe hnusné a verili si, to mi chýba. Len sa na to pozri, ešte neprešiel ani mesiac a naša trieda si už nevie prísť na meno, nie sme schopný sa raz stretnúť a smiať sa, aj keď to tak ostatný robia. Nás šport nespája, nás šport rozdeľuje a tu je ten  problém, ročníky pred nami brali najprv ohľad na priateľov a až potom na šport. No my ? My medzi sebou bojujeme ako vrcholové športovkyne a už iba turnaj v Poľsku nám ukázal, že sme obyčajné nuly. Veľmi by som chcela, aby toto ostatné baby videli a pochopili o čo mi ide, no nechcem byť opäť tá, ktorá to začala, a tak sa opäť v septembri začne naša pretvárka, kde budeme veľké kamarátky. Potrpíme si ešte dva roky a môžeš si byť istá, že sa všetci na gympeľ nedostanú, lebo podmienky budú prísnejšie a úprimne ? Uvažujem nad tým, že pôjdem na ten stopkovský, je síce na nižšej úrovni, ale aspoň už nebudem s tými ľuďmi. Je mi jasné, že tam sa tiež nájde niekto s kým si nesadnem, no mám dosť týchto 3 rokov s nimi a neviem si predstaviť, že s nimi mám strpieť ešte dva a potom ešte ďalšie 4. A vlastne, to je jeden z dôvodov, prečo sa snažím skončiť s čistým vysvedčením. Pevne verím, že podmienky budú prísnejšie a viac ľudí stretnem na obchodnej ako na gympli. Tak asi toľko, aj toto je zrejme nepochopiteľné, no chcem, aby si vedela, že nie si jediná, ktorú takéto veci serú a nie si jediná, ktorá po večeroch plače, no ja mám pred rodičmi dôvod :( Aj keď si to nepovedala priamo, no určite nekonči s blogom a ja byť tebou, tak sa ani nesťahujem, ty budeš jednoducho vždy loca-girl, a radšej si tu urob poriadok, vymaž rubriky, ako by si mala ísť preč :)

2 Želpi Želpi | E-mail | Web | 21. července 2012 v 19:34 | Reagovat

[1]: To som sa rozpísala :)

3 ko-laa ko-laa | Web | 21. července 2012 v 20:15 | Reagovat

No tak ja som sa cítila asi zhruba pred 4mesiacmi som mala pocit, že mám pri sebe jednu osobu ktorej môžem povedať všetko, verila som jej ... no dozvedela som sa, že ma za chrbtom ohovára a už to s ňou nie je to, čo bývalo .. :/ to am veľmi sklamalo ... no a to, že si KONEČNE prišla nato, že si PEKNÁ!!!! :DD to ma veľmi teší! :) ... a prosím už sa so mnou nehádaj, a nevrav mi, že NIESI pekná!!! :D... a ajsné si vítaná! :D

4 Nejby* Nejby* | Web | 21. července 2012 v 20:19 | Reagovat

trošku som mimo s toho článku! nechápem čo sa stalo...
viem len jedno, že keby si skončila, tak by mi to bolo veľmi ľúto!
Ďakujeme :))
Štyri chyby, ale tie spravím aj v slovenskom diktáte, takže v pohodičke :)

5 Fou* Fou* | Web | 21. července 2012 v 20:54 | Reagovat

Spýtam sa ťa takto.. chceš tú facku teraz alebo až potom?
Budem trošku vulgárna ale inak to asi nepôjde.... Tebe drblo? Ak sorry... ja rada hovorím že sa človek mení ale on sám si to nikdy neuvedomí pokiaľ mu to nikto nepovie... to, že sa meníš po výhľadovej stránke je úplne normálne pretože si v puberte ale krista vnútri si to stále ty! Len sa nesmieš dať ovplyvňovať iným... vždy budeš taká aká chceš byť pokiaľ nepodľahneš okoliu....
To, že ťa možno zradili starý priatelia... a čo je na tom? Mne sa to stalo nespočetne mnoho krát.. s babou s ktorou som bola ako sestra som sa prestala baviť a teraz sa nenávidíme.. no a? Kurva život ide dalej.. ľudia prichádzajú a odchádzajú.. s tým sa musíš proste zmieriť!
A aby bolo jasné tak ja sa na teba nekašlem.. to, že nemám niekedy náladu na FB neznamená, že sa na teba hnevám...
Opováž sa zrušiť tento blog... Ja mám ten môj už skoro dva roky a ver, že ti bude lúto ked ho zrušíš...
Povedz, prečo chceš prestať s písaním poviedok.. prepáč neber to ako výčitku ale...
Tak sa do boha spamätaj! Zdvihni tú tvoju peknú hlavičku do výšky a kašli na problémy! Ukáž okoliu, že si silná, že si to stál ty! A nemaj depresie krista od toho som tu ja! A hlavne neplač, nebud smutná kvôli niečomu čo ti aj tak zato nestojí .. :)

6 Fou* Fou* | Web | 21. července 2012 v 20:58 | Reagovat

[5]: A zabudla som.. a toto tiež neber ako výčitku.. máš len 13... nemaj problémy.. poznáš vôbec význam toho slova? :D Ja v tvojom veku som nič také neriešila... žila som.. baby, úprimne ja neviem čo vy budete takýmto tempom robiť v 16 :D

7 Pattie Pattie | Web | 21. července 2012 v 23:33 | Reagovat

fuh. O dva roky končiš zakladku. Celý tento článok mi pripomína mňa v tom veku. Ja mam už dva roky po základke, a odvtedy som sa uplne zmenila. Tiež som bola naivná, verila som ludom. Popálila som sa. A riadne. Vždy som bola tučko, a nikdy som si neuvedomila, že ma vlstne moja najlepšia kamaratka využiva a šikanuje. Potom mi to došlo. Bola to pre mňa rana jak svet. Povedala som si že zmenim pohlad na svet. Po asi dvoch týždnoch ťažkej depresie, som si povedala že stačí. Som príliš velký optimista a snílek aby som bola negatívna. Milujem smiech. Milujem život. Len som sa musela nájsť. áno presne tak. Musela som najsť sama seba. Tiež som si dovtedy myslela že som bola sama sebou. No skutočne som bola sama sebou len s niektorymi ludmi. Odvtedy som zmenla názor. Uživam si život každý deň. či som sama, alebo z niekym. Niesom odkázana na ničiu prítomnosť, aj ked neznášam byť sama. Vždy som pozitívna. Alebo sa aspoň smejem :) uživam si každy deň, aj ked to vždy nejde. Nikdy nevieš kedy to môže byť tvoj poseldný. Robim blaznoviny, som perverzná, ale konečne som to ja. A neberem ohlas na iných ludí, pretože ludia prichádzaju a odchadzaju z môjho života. Ale som to ja kto bude musieť so mnou žiť celý život :) toť vše :) snád ťa to motivuje :)

8 actual-fashion (En) actual-fashion (En) | Web | 22. července 2012 v 10:27 | Reagovat

O, myslím že na takový dlouhý komentář opravdu nemám, bohužel teďka už musím jít, takže si to přečtu odpoledne! doufám že to nevadí ;-)
Ano, dvojčátko moje, dej vědět! :-* Byli dobré ty lívance :D určitě je zkus, napsala jsem tam recept, máš to za 10-15 min.
Ta košile je z gatu, což jsem myslím psala, byla ve slevě, takže stála asi 148,-. měli ji ještě v takové korálové barvě (něco mezi červenou, růžovou a oranž.) :)

9 Saš Saš | E-mail | Web | 22. července 2012 v 11:33 | Reagovat

Niekedy tieto pocity mám aj ja, nechápem sa, nechápem prečo plačem, nechápem vôbec nič a nechápem ani to čo nechápem.. Proste som zmätená.. Veľa rázy padnem a zase vstanem a usmievam sa akoby nič.. Ale nieje to tak.. je to len pretvárka.. A tak ti vravím že ťa chápem ale bude mi jedno či skončíš s blogom založíš si nový alebo ostaneš, ale prosím, buďme v kontakte.. A ak sa to bude dať, UZDRAV SA!! :)Možno sa zmenil môj názor na to čo si doteraz chcela, ale ako si sa vyrozprávala, je mi to jasné.. Proste trpíš tou pretvárkou..

10 ko-laa ko-laa | Web | 22. července 2012 v 16:56 | Reagovat

[3]: tento koment mi bôbec nedáva zmysel :D... neviem prečo som ho napísala ... vymaž ho radšej :D

11 Vik Vik | E-mail | Web | 22. července 2012 v 21:17 | Reagovat

No pokúsim sa nezabiť sa...:D Ale do kelu tam majú byť 10 postelové izby meine liebe! :D :D A to mi ver že to bude prepadák...a ja som už prestala klamať! :D :*
A článok si nestíham prečítať článoček Jolanka lebo sa musím čo najrýchlejšie pobaliť takže nabudúce :)...

12 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 23. července 2012 v 19:45 | Reagovat

Dobre... teraz budem pomaly dýchať a snažiť sa chovať rozvážne. Rada by som povedala, že ti rozumiem, ale ak nie, tak radšej poviem len to, že to rešpektujem. Niečomu rozumiem. Chápem, obe sme v období, keď sa človek mení a puberta a... hľadanie samej seba. Budem dúfať, že nábeh na depresiu zostane iba nábeh, pretože posledné, čo chcem je, aby si mala depresiu! Možno máš teraz pocit, že tá stará Julča je preč, ale ja ti garantujem, že tá tu stále je, niekde v tebe, len ju treba nájsť... asi to bude chcieť čas a ísť na to postupne.
Teraz sa si necítiš ako tá stará a bláznivá Julča, možno nevieš, AKÁ Julča teraz si, ale v prvom rade si to ty, a uvidíš, že čoskoro zistíš, ako to s tebou naozaj je.
Určite som si aj ja podobnými veami prešla a stále prechádzam. Myslím, že sa stále hľadám a myslím, že ty sa teraz hľadáš tiež.
Blog. Daj si odklad. Vykašli sa naň a vráť sa, keď budeš pripravená. Alebo založ nový. Je to jedno, hlavne to urob tak, aby si ty bola šťastná a spokojná.
Ach, ja by som ťa teraz tak objala :) Posielam ti teda aspoň virtuálne objatie, asi je nanič, ale niečo spraviť musím :)
Možno ti všetko, čo som napísala, bude pripadať ako nejaká sprostosť, čo možno aj je, ale tak písala som len to, čo som si myslela... Dostaň sa z toho, prosím.

13 Vik Vik | E-mail | Web | 28. července 2012 v 18:44 | Reagovat

Neviem čo mám k tomuto napísať...
Preto ti len poviem že nech si sa už popálila na tých hlupákoch ako koľvek veľmi neprestávaj byť tým kým si! :) Nemôžeš zmeniť svet ale svoj život áno.
A ak zrušíš blog zlyzneš si to dvakrát viac ako by si čakala...:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.